veľký Čínsky múr

VEĽKÝ ČÍNSKY MÚR

Veľký čínsky múr slúžil ako ochranná brázda i ako vstupná brána. Táto gigantická stavba, ktorú označujú za ôsmi div sveta, je symbolom bohatstva a tajomnosti čínskej ríše.

O veľkom čínskom múre sa napísalo viac superlatívov ako o ktorejkoľvek inej stavbe sveta. "Najčastejšia stavba, o akú sa kedy ľudia pokúsili", "najdlhší ochranný múr" a "najväčší cintorín sveta" - to sú len tri príklady z mnohých. Fakty hovoria sami za seba: jeho trasa s možnosťou ohybov, ktorú prirovnávajú k tvaru dračieho tela, sa vinie po hrebeňoch hôr a po púšti krížom cez Čínu v dĺžke asi 6400 kilometrov. Budovali ho 2100 rokov milióny vojakov a robotníkov a stál životy nespočetného množstva ľudí: napríklad v 7.storočí n.l. zahynulo pri jeho stavbe len v priebehu desiatich dní 500 000 mužov.

Pôvod veľkého čínskeho múru

Siaha až do 5.storočia pred n.l., do epochy čínskych dejín, známej ako obdobie bojujúcich štátov, ktoré nasledovalo po rozpade kedysi jednotného kráľovstva Čou. Aby sa následnícke štáty mohli chrániť pred vzájomnými útokmi, začali budovať múry. Dva najsevernejšie, prevažne poľnohospodárske štáty Čchin Čao a Jen navyše postavili sériu priekop a valov, aby posilnili ochranu hraníc proti vpádom kmeňa Siung-nu, polokočovných pastierov dobytka, ktorí žili v severných stepiach.

V roku 221 pred n.l.

Si čínský panovník Š´chuang-ti podrobil štáty a vyhlásil sa za prvého cigara Číny. Počas svojho jedenásťročného panovania vytvoril kruté, ale funkčne impérium, zaviedol právny systém, znormalizoval miery a váhy, vytvoril sieť ciest a prísnu byrokraciu, ktorá rozhodovala, kde smú ľudia žiť. Na ochranu severnej hranice ríše nariadil spevniť a rozšíriť všetky múry. K dispozícii mal armádu 300 000 vojakov a takmer milión väzňov a robotníkov, odvedených na nútené prace. Ti museli strhnúť a potom obnoviť niektoré staršie múry a spevniť jestvujúce opevnenia.

Ako obranný val

Neslúžil iba samotný múr. Ten posilňovali aj vojenské posádky, ktoré mali votrelca odraziť. Číňania stavali na dohľad od seba strážne veže, ktoré umožňovali posádkam rýchlu komunikáciu: správa išla z jedného konca múru na druhý len 24 hodín. Až do vynálezu telefónu túto rýchlosť nik nedokázal prekonať. Systém rozmiestnenia posádok prinášal cisárom ešte ďalšiu výhodu: chránil ich pred vojenskou vzburou, pretože armáda nebola sústredená na jednom mieste a niektoré posádky boli ďaleko od pekinského dvora.

Ich budovatelia urovnali terén a potom položili základy z niekoľkých vrstiev mohutných kameňov. Kamenné sú aj vonkajšie múry. Priestor medzi nimi stavitelia vyplnili kamienkami, zeminou, drvinou a vápnom. Keď dosiahli náležitú výšku (múry z obdobia Mingovcov sú väčšinou 6 metrov vysoké, 7,6 metra široké pri päte a 6 metrov v korune), vydláždili ochodzu tehlami. Na miestach, kde sklon terénu prevyšuje 45 stupňov, prechádza rovná dlažba do stupňovitej. Múr si vyžiadal také obrovské množstvo tehál a dlaždíc, že pozdĺž stavby stavali tehelne.